JA & ON na Festivale udržateľnosti POMALO [úsmevná reportáž]

POMALO Festival udržateľnosti v bratislavskej Starej tržnici nás nenechal na pochybách: dnešným trendom je slow fashion, etická móda, zero waste, udržateľný dizajn, fair trade, eko, bio a vegan.

Oba dni, štvrtok a piatok (17. – 18. 10. 2019) sme ja a môj syn pár hodín nasávali atmosféru tohto podujatia, ktoré prostredníctvom vystavovateľov a prednášajúcich predstavuje poctivú prácu, rešpekt k prírode a humánny a etický prístup k využívaniu prírodných zdrojov.

Ako sme si toto podujatie užili, prináša táto fotoreportáž s mojimi úsmevnými postrehmi.

---

Móda na POMALO

JA : Sledujem ako funguje SWAP. Je to vzájomná výmena oblečenia. Prinesieš 10 stále použiteľných, čistých, vyžehlených kusov svojho šatstva a vymeníš ich za žetóny. Žetóny použiješ na “kúpu” tričiek, riflí, šiat, sukní a iných kúskov, ktoré tam priniesol niekto iný. Popravde, neviem, čo z môjho šatníka by som chcela vymeniť. Ale viem, že veci po mojich deťoch by som ochotne rozdala aj bez žetónov. Takto to však nefunguje….

O poschodie nižšie sa snažím zachytiť krásu upcyklovaných košieľ. Vidím za nimi hodiny práce šikovných rúk a tvorivej mysle. Natrhnuté či s odolným fliačkom, to všetko vie šikovnica krajčírka oživiť a dať košieľke nový look. Horlivo myslím na to, čo by spravila s košeľami, ktoré môj manžel prestal nosiť. Nemajú totiž žiadnu vadu krásy, len z nich vyrástol.

ON : Móda ho nezaujíma. Zaujala ho hudba, ktorá sa šírila z nenápadného stánku. Tu sa nechá zlákať mladým, hipstersky pôsobiacim mužom, ktorý ho veselo volá do svojho kráľovstva šiat.

Ich úpravou im tu dávajú druhú šancu. Ani by mi nenapadlo ako vkusne môže vyzerať staršia mikina ak sa jej našije výrazné logo. Apropo, ešte aj logo šijú na zbytkové textílie. S každým kúskom si tak kupujete originál.

Sympatický muž nasúka môjho Miša do oversize riflovej bundy. Ten pohľad hovorí za všetko. Toto jeho štýl nebude.

Bývanie na POMALO

JA: Obzerám katalóg modulového pasívneho domu z prevažne eko materiálov, navrhnutý Slovákmi ocenenými za architektúru. Pevne sa držím myšlienky, že môj dom bude vyrobený z certifikovaných a nezávadných materiálov, ideálne s doživotnou zárukou. Oceňujem, že maximum materiálov pochádza zo Slovenska.

Tvorca myšlienky tohto modulového domu mi ochotne vysvetľuje všetky tie, mne neznáme, stavebnícke veci. Ja sa snažím zachytiť hlavne cenové výhody pasívneho domu, aby som mala finančné argumenty pre manžela. Ten totiž veľmi dobre reaguje na čísla.

Dokonca si skúšam aj virtuálnu realitu a prezerám si dom zvnútra. Vďaka Bohu za túto technológiu virtuálnej reality! Verím totiž v silu myšlienok a v to, že čím detailnejšie si niečo do hlavy naprojektujem, tým lepšie sa to zhmotní v reálnom svete.

Nechávam mu na seba telefónne číslo, email, aj si ho fotím! Mojou imagináciou som si istá, pamäťou už menej.

ON : Stačí mu plátený stan v oddychovom kútiku, ktorý na POMALO pripravili pre deti. Vôbec mu nevadí svoj nový bejvák sem-tam zdieľať s neznámymi deťmi.

Domácnosť na POMALO

JA : Neviem čo skôr kúpiť! Výber užitočných vecičiek do mojej kuchyne a kúpeľne je obrovský. Jasné, že chcem domácnosť trvalo udržateľnú, viac zero waste a menej zaťažujúcu životné prostredie.

Zisťujem, že lufa sa používa aj na umývanie riadu, dokonca si ju viem vypestovať sama. Že namiesto saponátu viem použiť mydlo na riad. Šťastná z nových informácií si kúpim dva úlovky. Cestovnú lyžico-vidličku o ktorú prichádzam hneď po príchode domov. Dcéra ju berie do školy ako kuriozitu, vraj toto musí ukázať spolužiačkam.

Druhým úlovkom je trojdecová sklenená fľaša, na ktorú je doživotná záruka. Treba si však odložiť pokladničný blok. Bojím sa, čo sa stane ak sa mi fľaša rozbije vo vysokom veku. Či si ešte spomeniem, kam som blok odložila.

ON : Z domácich potrieb, ktoré sa ho týkajú, pozná len zubnú kefku. Pozerá sa na ňu uprene. Pýtam sa, či ju mám kúpiť. Nechce, tá z bambusu nie je želanej farby. Miško sa trvalo a udržateľne drží modrej farby.

Jedlo a pitie na POMALO

JA : Pijem silné dvojité espresso z vlastnej porcelánovej šálky. Tej, ktorú bežne všade so sebou ťahám. Nezaberá takmer žiadne miesto v kabelke, takže to nepovažujem za žiadnu obetu zero waste trendu. Fľašu s vodou však dnes nemám…. Pohotový mladík za kávovarom mi bez okolkov poskytne vlastný sklenený pohár. Milých a ochotných ľudí tu stretávam na každom rohu. Z mladíkovho pohára sme pili JA aj ON.

ON : Napcháva sa už druhý deň mandľovým mini koláčikom. Viem, že šikovné maminy, za cenu tohto koláča, doma napečú celý plech niečoho podobne vyzerajúceho. Moje obdobie pečenia, kedy som sa snažila piecť pre moje bezlaktózové dieťa nebolo obdobím slávy. Preto viem oceniť, ak niekto naozaj chutne napečie z bezlaktózových a bezlepkových surovín. A že bol koláč skutočne dobrý, viem vďaka omrvinkám, ktoré mi ON zanechal na obrúsku. Neštítila som sa ich pozbierať, jedlom sa predsa neplytvá!

Workshop na POMALO:

JA : Púšťam sa do výroby hubky na riad z textilných zostatkov, ktoré by inak krajčírky vyhodili. Látky vrstvíme na seba hrubo až vzniká akýsi vankúšik pripomínajúci hubku. Po dlhej dobe držím v ruke ihlu a niť, ešteže mám okuliare inak by mi výroba trvala neskutočne dlho.

Vrstvy treba teraz spolu pevne zošiť, nech to niečo vydrží. Napriek tomu, že mám nulovú prax v šití, zvládam urobiť dve hubky za rovnaký čas, za ktorý ostatné účastníčky workshopu urobia jednu. Hold som tu asi jediná mama a pod časovým tlakom konám neuveriteľne rýchlo.

Teším sa, že toto poznám. Tento koncept určite vymyslela moja mama, z detstva si vybavujem podobné hubky na riad. Boli zo starých utierok, len mama vynechala krok vrstvenie a šitie. Využitie však bolo rovnaké.

ON : Nechce sa zmieriť s tým, že krásna vec, ktorú sme tak dlho vytvárali by bola použitá na umývanie riadu. Názorne mi predvádza iné možnosti použitia týchto farebných vankúšikov.

Prednášky na POMALO

JA : So skutočným záujmom nasávam nové informácie. Som vo svojom živle o všetkom chcem vedieť. Zaujala ma prednáška troch dám. Petra Brlayová, Zuzana Gombošová a Lucie Poubová pracujú s obnoviteľnými materiálmi a vedia o nich krásne a veľa hovoriť. Ich zanietenie a chuť myslieť viac ekologicky než len ekonomicky je zjavná.

Petra vytvorila vlastnú značku, pod ktorou predáva korkové kabelky. To, že sú vodeodolné, antistatické aj hypoalergénne ma fascinuje. Takýto korok nespoznávam.

Ďalším materiálom budúcnosti je bakteriálna celulóza. Nápad skrsol v hlave ďalšej inšpiratívnej ženy Zuzany. Ako sama hovorí, neprišlo to ako blesk z čistého neba. Sú za tým roky výskumu, skúšania rôznych technológií, prototypovania. Za pomoci baktérií a odpadovej vody zo zelených kokosov vyrába materiál, ktorý nazvala Malai.

Zisťujem, že masová výroba úžitkových výrobkov z malai ešte nezačala. Je na dobrej ceste a pomocou crowdfundingu zbiera prostriedky na ďalší vývoj a uplatnenie malai. Ukazuje mi prvé kabelky, peňaženky a náramky z malai. Kabelka sa mi páči. Obávam sa ceny za jej futuristický pôvod. Zuzana mi ochotne ukáže cenník aj akým spôsobom ju môžem kúpiť. Odchádzam s dobrým pocitom. 100 € za kabelku, ktorú čaká veľká budúcnosť je určite dobrá investícia.

Lucie má rovnako vlastnú značku. Inšpirovali ju papierové vrecia. Tašky, ktoré z nich vyrába sa mi páčia. Okrem toho, že ich vyrába, nebojí sa posúvať výrobné tajomstvo ďalej. Na workshopoch, ktoré organizuje, Vás naučí vyrobiť si podobnú tašku.

Som rada, že doba praje netradičným materiálom. Som zvedavá, či naberiem odvahu vyrobiť si niečo podobné a ísť s tým napríklad do mesta.

ON : Prednášky zaujato počúva so mnou. Odhadujem to na 5 minút nefalšovaného záujmu. Potešil sa, že materiály budúcnosti si už teraz vedel obchytkať a ovoňať.

Potom sa zdvihne zo stoličky. Behom minúty zlanári dve ďalšie deti a už pracujú na vlastnom projekte púšťania autíčok popod stoličky poslucháčov prednášky.

Obdivujem jeho schopnosť networkingu. Mám sa čo od neho učiť!

Súhrn

Nech moja reportáž z POMALO Festivalu udržateľnosti vyznela akokoľvek vzletlo, pravda je taká, že sme naň šli spoločne ja a on zámerne. Chcela som pozorovať ako bude malý chlapec vnímať toto prostredie a ako sa tu bude správať.

Nenápadne som mu chcela ukázať, že existuje aj iný spôsob nakupovania, bývania, jedenia, proste života.

A i keď teraz naše bežné rodinné nákupy smerujú do klasických hypermarketov a nákupných centier verím, že pre neho je už nachystaná iná budúcnosť. Dokazuje to nadšenie ľudí, ktorí sa tu objavili. Tí napriek tomu, že dookola musia obhajovať svoje výrobky, hovoriť o ich zložení, výhodách, a obhajovať ich vyššiu cenu, nestrácajú radosť a drajv zo svojej práce.

S úsmevom som pozorovala syna ako sa prirodzene pohybuje po priestoroch výstaviska. Cítil sa spokojne a ja som sa cítila rovnako. Bol to opak toho ako keď splašene beháme po nákupnom centre, lebo chceme nakúpiť rýchlo a čo najskôr uniknúť z nezdravého prostredia. Tam to končí zväčša jeho mrzutým: “Kedy už pôjdeme domov”.

Tu som okrem spomalenia cítila aj niečo iné. Nazvala by som to pocit naplnenia z kvalitne stráveného času mňa aj môjho syna. Bez výčitiek, že ho ťahám po obchodoch.

Úprimne sa teším, že doba praje týmto šikovným a inšpiratívnym ľuďom.

Za titulnú fotografiu ďakujeme www.funface.sk

---